JÁN HLAVATÝ

Ak sa na začiatku 21. storočia vo všeobecnosti proklamuje koniec maľby, ako vyjadrovacieho prostriedku umelca, keď sa prezentujú názory o vyčerpanosti, vyprahnutí tohto média, akad. maliar Ján Hlavatý dokazuje (samozrejme nie sám) opak bludných tvrdení a svojou tvorbou, maliarskou par excellance, vstupuje do priestorov v ktorých cesty sa navzájom prelínajú, vytvárajú pri strete ďalšie možné ciele a prekvapivo objavné možnosti. Ján Hlavatý absolvoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1981) u profesora Jána Želibského. Napriek tomu, že jeho tvorba je vo všeobecnosti chápaná, prezentovaná ako abstraktná, mnohé Hlavatého východiská sú v konkrétnych prežitých, videných momentoch, ktoré vnútorne spracováva a následne ukladá na plochu obrazu gestickými ťahmi, pri ktorých dôležitú, podstatnú rolu zohráva sústredenie sa na možno krátku akciu uloženia kompozície.

Expresívny prejav a gescia úderov štetca možno primárne schováva intimitu poetiky esencie vnútorných pochodov a vzťahov Jána Hlavatého. Až dôslednejší vstup do priestoru jeho kompozícií umožní vnímateľovi preniknúť za tú stenu, ktorá nie vždy a nie pre každého chce byť otvorená.

Farba ako slovo, ako veta, ako precítený zážitok, ako radosť i plač, pokoj aj bolesť, ako pohladenie aj úder…….je pre Jána Hlavatého predmetom základnej komunikácie v celom možnom koloristickom spektre. Na jednej strane vnútorná, duchovná gradácia vyvrchoľuje v erupcii ostrých žiarivých tónov a na strane druhej dochádza ku katarzii v tlmených, mäkkých až efemérnych farebných nánosoch. Na strane jednej vzrušená nervná komunikácia a na strane druhej až asketická meditácia.

Tvorba Jána Hlavatého je svojou osobitosťou a originalitou nesporne jednou z najvýraznejších akcentov na súčasnej slovenskej výtvarnej scéne. Jeho obrazy sú zastúpené v mnohých domácich aj zahraničných galerijných a súkromných zbierkach.

Peter Krivda

foto z vernisáže: Juraj El Hamwi