VSTUP S FOTOAPARÁTOM PRIKÁZANÝ

Napriek tomu, že festival Mesiac fotografie už v Bratislave pomaly doznieva, galéria SUMEC na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu na Ivanskej ceste ešte reaguje výstavou S fotoaparátom vstup prikázaný na spomínanú oslavu ešte stále mladého, či nového média. Tentoraz sa tu predstavujú štyria pedagógovia spomínanej školy, ktorých vzájomná odlišnosť tvorby robí výstavu ešte zaujímavejšou v možnosti konfrontácie jednotlivých tvorivých programov. Poetika fotografického sveta Jozefa Sedláka /1958/ je vytváraná, vysnívaná, vypovedaná, vybásnená…odkiaľsi z podvedomia a predkladaná navonok na ďalšie domyslenie, dopovedanie, na vedenie snáď neustáleho dialógu o nikdy nekončiacich príbehoch. Ich dej vrství v spomienkovo – kolážových slojoch prekrývaných hrou, inotajmi, symbolmi, štruktúrami a neustálymi hľadaniami v ktorých sa stráca jemná hranica medzi realitou a ilúziou. Pri manipulovaní a inscenovaní fotografie sa pohráva vrstvením a prekladaním útržkov jednotlivých príbehov do nových celkov, ktorých dej sa prelína a vytvára ďalší čarovný svet nikdy nekončiacej poézie. Nástupom postmodernistických tendencií a postupného rúcania tradičného vnímania, či nazerania na ľudské telo sa ono stáva predmetom zbavovania sa tabu o harmónii tela a duše. Do tohoto priestoru vstupuje feministický element odkrývania boľavých miest a trecích plôch medzi pohlaviami. Na tieto prieniky reaguje fotografka Petra Cepková /1979/ odosobnením sa od senzuality svojimi digitálnymi manipulovanými snímkami, ktorými vchádza na nesmierne citlivú a krehkú pôdu stierania pohlavných znakov muža a ženy a relativizácie ich primárnosti postavenia v spoločnosti. Sama Petra Cepková vo svojom fotocykle nepredstiera odpoveď, ale snáď začína dialóg…. Je rozprávka fantáziou, alebo fantázia rozprávkou ? Sú fantazijne návraty do mesta svojho detstva rozprávkou? Čo je v nich vysnívaná realita, čo reálny sen ? Jana Kirrschnerová /1977/sa prostredníctvom počítačovej manipulácie svojich fotografii prenáša do bratislavského sveta detského pohľadu zdola. Do prostredia v ktorom bolo všetko iné a do ktorého sa tak urputne snažíme ešte dostať aspoň na chvíľu. Zachytáva sa o fragmenty mestských častí, čriepky spomienok, ktoré ešte niesu tak ďaleko, ale už ťažko dosažiteľné. Snová nadreálnosť koláží návratov, útržkov obrazov, mozaika zážitkov. Každý z nás si nesie v sebe svoju rozprávku a Jana Kirschnerová sníva fotografickú- Bratislavskú. Príbeh fotografickej cesty Rudolfa Lendela /1950/ neprebieha búrlivou eruptívnosťou, ale naopak je to tiché neustále hľadanie vlastnej poetiky, ktorá bola vždy postavená na možno až maliarskej výtvarnosti. Bolo to rovnako v alchimistickej tmavej komore pri analogovom fotení, ako aj pri digitálnej fotografii. Čierno-biela fotografia v jeho kompozičných výstupoch prináša množstvo až prekvapivých valérov, ktoré v niektorých prípadoch predznamenávajú určitú tajomnosť, či magičnosť deja. Ak sa tu autor predstavuje kolekciou fotografii tvorených klasickou analógovou metódou je to len obraz jeho neustáleho hľadania možností, ktoré táto technológia poskytuje už v čase, keď sme možnosti digitálnej fotografie skôr tušili, ako poznali.

Výstava štyroch bratislavských fotografov v galérii SUMEC potrvá do 16. 12. 2011-12-07

Peter Krivda Soliwarski