Anton Faraonov – Divadelná fotografia

Keď vstupujem do divadla, vchádzam do akéhosi iného sveta. Divadlo bolo pre mňa stále pôdou nádherného nadreálna. Určitého krásneho tajomna. Niečoho, čo pred nami otvára svoju oponu, ale my tušíme, že nie úplne. Nie natoľko, aby v nás to chvejivé tajomno vyprchalo. Nie natoľko, aby sme netúžili hľadať niečo za šálmi scény, za kulisami, niekde tam, kde sa zrakom nedostaneme a prístup je tam daný len hercom. Tým, ktorí sú súčasťou omnoho nadreálna . Života medzi realitou, snom a fantáziou. Voňajú divadlom, svetom vo svete. Anton Faraonov (1984) tiež vonia tým svetom divadla. Vošiel do tohoto úžasného inosveta už prostredníctvom svojich rodičov a potom štúdiom na Tanečnom konzervatóriu v rodnom Kyjeve na Ukrajine. V roku 2002 prichádza do Štátneho divadla v Košiciach, kde pôsoby ako sólista baletného súboru . Už tu vidí balet dvomi očami, dvomi pohľadmi. Pohľadom toho, kto má byť zvyčajne videný na pódiu, na baletnej scéne a pohľadom toho, kto hľadá, nachádza a vidí cez prizmu fotografického aparátu. Odrazu mladý Faraonov absorbuje divadelný dej, divadlo – život , balet aj cez hľadáčik fotoaparátu. Svoj vnem, svoj pohľad si ozrejmuje na Fakulte umení technickej univerzity v Košiciach. A potom, teraz Bratislava. Keď sme pripravovali súčasnú výstavu, uvedomil som si, že sa už ani nepamätám kedy naposledy som videl prezentačnú výstavu divadelnej fotografie. Poloha fotografickej tvorby, ktorou sa v galérii SUMEC predstavuje Anton Faraonov je skôr spájaná s propagáciou baletných, alebo vôbec divadelných vystúpení buď v interných materiáloch divadla, v našom, alebo lepšie Faraonovom prípade, Slovenského národného divadla v Bratislave, alebo v dennej tlači reagujúcej na jednotlivé predstavenia. Fotiť balet, je vedieť vidieť balet a vedieť cítiť balet. Poznať balet. Vedieť každý moment, každé gesto, pohyb, mimiku vyjadrovania, nástup….a potom počuť, vedieť počúvať balet. Každý tón, jeho intenzitu, razanciu i pokoj. A ešte svetlo. Nájsť svetlo, vedieť o ňom, očakávať ho a vedieť ho dať do protikladu tme. Fotografické cykly Antona Faraonova z baletného prostredia sú časťou z celého spektra jeho fotografických aktivít a pokiaľ som mal možnosť poznať aspoň časť aj z iných projektov autora, dovolím si poznamenať, že aj v nich je balet cítiť. Nie prvoplánovo, nie ten z predstavení, z divadelnej scény. Balet vo vnútri, balet v ňom, balet v kompozícii, balet v myslení. Divadelná fotografia zrejme nie je v popredí záujmu ani galérií ani výstavných sieni, ale ten, kto raz začal voňať divadlom, kto privoňal omamným vôňam snov plynulo prechádzajúcim do reality a reálneho diania strácajúceho sa v snivom opare, už tie vône neodstráni. Ani Anton Faraonov. Bratislava, február 2012 peter krivda soliwarski