BAČA HAVRILLA HOLOŠKA GÁLIS

Život 4 príslušníkov “vojnovej generácie” (všetci vystavujúci sú ročník 1943) je reťazcom spletitých ťažkostí a dobových úderov. Štyria prezentujúci sa umelci jednej generácie na svojej ceste umením však kráčajú zodpovedne, pričom ideový, umelecký a etický rozmer tvorby považujú za rovnocenný. Tvorba Bohumila Baču je členená od konca 60-tych rokov prostredníctvom samostatných cyklov. Kolekcia obrazov nazvaná Posolstvá (2010) na výstave v Galérii Sumec patrí k najnovším dielam autora. Cyklus nadväzuje na predchádzajúce práce viazané na spoločný názov Ľudské schránky (2009) V nej autor tvarovo redukuje ľudskú figurínu takmer na znak do podoby kríža. Postavy sú na obraze osamotené, uzatvorené do vlastného vnútra. V tejto filozofii Bohumil Bača pokračuje aj v zmienenom najnovšom cykle Posolstvá. Ním autor vysiela do prostredia symbolicky správu o ľudskom bytí, živote, existencii. O univerzálnych hodnotách, ktoré sú nadčasové a nepodliehajú premenám v čase. Vladimír Havrilla – výtvarným vzdelaním sochár, ale vo svojej dobe tiež maliar, kresliar, spisovateľ, autor experimentálnych filmov, od polovice 90.rokov umelec počítačovej grafiky, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej intermediálnej scény. Obdivovateľ antického sochárstva a milovník klasikov moderného sochárstva (Moore, Brancusi, Zadkin, Archipenko,Maillol, Rodin), ale aj inšpirátor pre nakrúcanie jeho filmov Warhol a americkí popartisti Rauschenberg, Rosenquist a najmä Lichtenstein. To všetko sú zdroje vlastnej premýšľavej kreativity autora, ktorý svoje videnie sveta predostiera v prekvapujúcich kombináciách materiálov a osobitých výtvarných prístupoch. Tvorivý priestor, v ktorom sa pohybuje Ľudovít Hološka je skutočne rozsiahly. Odrazový bod má jediný:”…moje východiská sú vždy v realite”., hovorí sám autor, ale svojou činnosťou akoby zdôraznil fakt, že realita je bohatá a rozsiahla. Hološka o vlastnej tvorbe hovorí ako o systéme znakov , čo vždy avizuje predpoklad, že tvorivá cesta umelca je vždy sprevádzaná dôslednou analýzou skutočnosti., neľahkým abstrahovaním reality, cieľavedomým budovaním vlastného umeleckého výrazu. Tvar, farba, znak, “stačia” Ľ. Hološkovi k tomu, aby presvedčil výsledkami svojej mnohostrannej, obdivuhodne jednotnej a presvedčivej tvorby. “Keď robím knižnú obálku, vyčerpám sa rovnako, ako keď robím obraz”, otvorene hovorí maliar, kresliar, ilustrátor a knižný dizajnér Jozef Gális. Nálady a atmosféra krajiny sú zrovnocennené s vnútornými pocitmi človečenskými, duša krajiny i tvorcu je vypovedaná akoby jedným dychom. Pritom úspornosť maliarskej výpovede nie je málom, naopak. Neveľký rozsah motívov, podstatnosť ich tvaru, aj “skúpa” farebnosť v konečnom priestore obrazov má presný význam a opodstatnenie. A tak je to aj v Gálisovej hre s textom, ilustráciou, písmom, pri jeho citlivom vneme slovného a následne knižného tvaru, ktorému – najmä poézii – dával dlhé roky kultivovanú podobu.V maliarovom geste je energia i citlivosť zároveň. Autorova kreativita je gálisovskou kultiváciou nášho života prostredníctvom kultúry jeho citlivej tvorby. Fotografie: Jakub Šulhař